Až dnes, keď ročné obdobia na našom území strácajú obvyklý charakter, si začíname uvedomovať, aké bohatstvo predstavuje prírodný kolobeh. Pokiaľ ste záhradníkom, tak tvorí os vášho života. Tešíte sa na jar, v zemi necháte pot a drinu a napokon zbierate plody svojej práce.
Jedného dňa sa majiteľom vedľajšieho pozemku stane bezohľadný človek, ktorý má s vaším majetkom svoje plány a váš názor ho nezaujíma. Začne sa dobre známa hra. Prehradenie cesty, nepríjemnosti. Tlak postupne stúpa, úrady sú bezzubé.
Sila tohto filmu je v dokonalom priblížení prírody, zvláštnom snímaní a dobrých hereckých výkonoch. Jeho slabinou je dramaturgická nerozhodnosť a neprekvapivosť. Po prvej tretine filmu viete, čo sa bude diať.
Režisér Jiří Havelka rámcoval príbeh úryvkami z knihy Karla Čapka Zahradníkov rok. Jej pozitívny tón sa po čase stáva kontrastom k príbehu, ktorý sledujeme. Mám pocit, akoby si Havelka vo svojich filmoch začal vytvárať nejakú svojskú formu.
Pokiaľ si pamätáte jeho film Vlastníci, presný a absurdný priebeh domovej schôdze bol paralelou celej spoločnosti. Za jednoduchým príbehom sa skrýva silný príbeh. Pokiaľ však boli Vlastníci výrazovo jednotní, v tomto filme nájdeme lyrický portrét, drámu o bezohľadnosti moci a peňazí, absurdnú drámu i paradokument. Tvar je miestami pozoruhodný, ale rozbitý.
Zaujímavé je, že hlavná postava – záhradník, po celý čas mlčí, takže použitie hlasu jeho predstaviteľa Oldřicha Kaisera mimo obraz, číta úryvky z Čapkovej knihy, sa mi zdalo kontraproduktívne.
Podal zaujímavý výkon, ale zo stretu herca jeho formátu a s talentom Štepána Kozuba, ktorý hrá esbéeskára, by sa dalo vyťažiť oveľa viac.
Ako som už povedala – hlavná postava v celom filme nepovie jediné slovo. Niežeby nekonala, vidíme policajtov i úradníkov, ktorí by mali situáciu riešiť – hovoria vety, slová a floskule, ktoré znamenajú, že nemôžu zakročiť tak, aby celú situáciu vyriešili. Papiere a výzvy sa posielajú, sú, samozrejme, ignorované a celý tlak pokračuje. Čo by mal na toto odpovedať? Reaguje celé jeho telo, zdravie, odchádza...
Viem si predstaviť sledovanie tohto filmu v televízii alebo na streame v noci a pri stíšení. Jeho jednoduchý príbeh je podobenstvom. Tí najnevýznamnejší, zle platení, ktorých hlas nepočuť, dopestujú jedlo, doopatrujú nevládnych a umyjú vo vašej administratívnej budove toaletu.
Tak to na svete chodí.